Diretor Servisu Obras Públikas no Transportes Munisipál
Aleixo H. Guterres L. da Cruz
Contacto:
77349478
DIPLOMA-MINISTERIAL-No-85-2023
Seksaun XII
Servisu Obras Públikas no Transporte Munisipál
Artigu 35.º
Misaun
Servisu Obras Públikas no Transportes Munisipál mak servisu Autoridade Munisipál nian ne’ebé tuir diresaun no orientasaun husi Prezidente Autoridade Munisipál, iha misaun atu asegura aplikasaun lejizlasaun no ezekusaun polítika públika no programa governu nian iha área obras públikas, transporte no organizasaun sentru populasaun nian.
Artigu 36.º
Tarefas sira
Knaar sira Servisu Obras Públikas no Transportes Munisipál sira nia knaar mak:
a) Rekolla no estuda informasaun hodi fó apoiu ba formulasaun proposta ba Planu Estrada Munisipál, Planu Mobilidade no Planu Sinalizasaun ba agrupamentu populasaun sira;
b) Formula no aprezenta ba Prezidente Autoridade Munisipál proposta sira ba Planu Estrada Munisipál, Planu Mobilidade no Planu Sinalizasaun ba agrupamentu populasaun sira;
c) Atu implementa Planu Estrada Munisipál, Planu Mobilidade no Planu Sinalizasaun ba agrupamentu populasaun sira, hafoin hetan ona aprovasaun hosi membru Governu sira ne’ebé responsável ba área sira Obras Públikas, Transporte no Komunikasaun;
d) Propoin ba Prezidente Autoridade Munisipál abertura prosedimentu aprovizionamentu ba ezekusaun obra sira no ba prestasaun servisu nesesáriu ba ezekusaun Planu Estrada Munisipál, Planu sira Planu Mobilidade no Sinalizasaun ne’ebé aprova husi membru Governu sira ne’ebé responsavel ba área Obras Públikas, Transporte no Komunikasaun;
e) Kolabora ho Servisu Aprovizionamentu Munisipál hodi prepara espesifikasaun téknika ne’ebé tenke inklui iha dokumentu prosedimentu aprovizionamentu nian ho hanoin atu fó kontratu públiku ba ezekusaun obra sira, ba fornesimentu sasán ka ba fornesimentu servisu ne’ebé nesesáriu ba ezekusaun planeamentu estrada munisipál, planu no sinalizasaun mobilidade membru sira-nian Governu ne’ebé responsavel ba área sira Obras Públikas, Transporte no Komunikasaun;
f) Halo inspesaun periódika ba estrada, lurón, guarda-rede, dalan ba ema la’o ain, ponte ho naruk to’o metru sanulu, pontu iluminasaun públiku, sinalizasaun, plaka toponímika, númeru polísia edifísiu sira iha área urbana, ekipamentu koletivu no mobiliáriu urbanu iha munisípiu no prepara no submete ba Prezidente Munisípiu relatóriu sira kona-ba inspesaun sira hala’o;
g) Propoin ba Prezidente Autoridade Munisipál abertura prosedimentu aprovizionamentu ba ezekusaun obra sira, ba fornesimentu sasán no prestasaun servisu nesesáriu ba:
i. Konservasaun ka hadi’a estrada sira;
ii. Konservasaun ka hadi’a ponte sira ho naruk to’o metru sanulu;
iii. Instalasaun, konservasaun ka hadi’a trilho protesaun sira iha estrada sira;
iv. Instalasaun, konservasaun ka hadi’a pontu sira iluminasaun públiku nian iha sentru populasaun sira;
v. Loke dalan foun sira iha sentru populasaun sira;
vi. Konstrusaun, manutensaun no hadi’a dalan ba ema la’o ain iha sentru populasaun sira;
vii. Konstrusaun, manutensaun no reparasaun ba sistema drenajen udan been;
viii. Konstrusaun, manutensaun no reparasaun semitériu públiku sira;
ix. Konstrusaun, manutensaun no reparasaun ba estasionamentu públiku sira;
x. Konstrusaun, manutensaun no reparasaun ba parke no jardín sira iha sentru populasaun nia laran;
xi. Instalasaun, manutensaun no reparasaun ba plaka toponímika no númeru polísia nian iha edifísiu sira;
xii. Instalasaun, manutensaun no reparasaun ba ekipamentu koletivu no mobiliáriu urbanu.
h) Kolaborasaun ho Servisu Munisipál de Aprovisionamentu tenki halo elaborasaun especifikasaun teknika ne’ebé tenki iha dokumentu prosedimentu aprovisionamentu hodi kadidatu kontratu publiku hodi realizasaun obra, hodi fornecimentu tenki husi:
i. Konservasaun ou reparasaun ba estrada;
ii. Konservasaun ou reparasaun ponti até dehan metru comprimento;
iii. Instalasaun, konservasaun ou reparasaun rails de proteksaun iha estrada;
iv. Instalasaun, konservasaun ou reparasaun puntus ilumina pública iha aglomeradu populasaun;
v. Abertura rua baru iha aglomeradu populasaun.
vi. Construsan, konservasaun no reparasaun ba passeios husi peoes iha kumpulsu populasaun;
vii. Construsaun, konservasaun no reparasaun ba sistema drenajen ka agua-rai;
viii. Konstrusaun, konservasaun no reparasaun ba cemitérios publiku;
ix. Construção, konservasaun no reparasaun ba parku publiku ba estacionamento;
x. Construsaun, konservasaun no reparasaun ba parku no jardím iha intinr iha kumpulsu populasaun;
xi. Instalasaun, konservasaun no reparasaun ba plaka toponimika no númeru polísia husi konstruksaun;
xii. Instalasaun, konservasaun no reparasaun ba ekipa kolektivu no mobiliário urbana.
i) Halo levantamentu topográfiku sira ne’ebé nesesáriu ba ezekusaun obra sira ne’ebé hala’o liuhosi administrasaun direta Autoridade Munisipál nian ka liuhosi kontratu ezekusaun obra públika sira;
j) Halo monitorizasaun no avaliasaun ba ezekusaun obra sira, fornesimentu sasán sira, no prestasaun servisu sira ne’ebé Autoridade Munisipál adjudika, tuir prosedimentu sira aprovizionamentu públiku nian, no prepara relatóriu sira kona-ba avaliasaun sira ne’ebé hala’o ona hodi submete ba Prezidente Autoridade Munisipál;
k) Fó aliñamentu no elevasaun limiar edifísiu sira-nian;
l) Organiza no mantein rejistu atualizadu kona-ba estrada sira ne’ebé iha ona iha munisípiu;
m) Identifika dalan munisípiu nian no espasu públiku sira seluk ne’ebé laiha dezignasaun toponímika;
n) Organiza no mantein rejistu atualizadu kona-ba naran fatin sira ba munisípiu;
o) Halo instalasaun, halo manutensaun, hadia, no troka naran fatin sira;
p) Identifika edifísiu ezistente sira iha munisípiu ne’ebé la hatudu númeru polísia;
q) Organiza no mantein rejistu atualizadu kona-ba númeru polísia nian ba edifísiu ezistente sira iha munisípiu;
r) Instala, halo manutensaun, hadi’a, no troka sinál edifísiu nian ne’ebé hatudu númeru polísia nian;
s) Fó apoiu tékniku no administrativu ba prosesu atribuisaun ba fatin nia naran sira;
t) Jere estasionamentu no semitériu públiku sira;
u) Simu, analiza, no propoin ba Prezidente Autoridade Munisipál desizaun sira kona-ba pedidu sira ba lisensiamentu hodi halo operasaun ba transporte públiku pasajeiru nian iha sentru populasaun nia laran; v) Simu no analiza pedidu sira ba rejistu automóvel, motór, no motosikleta no propoin desizaun kona-ba asuntu sira-ne’e ba Prezidente Autoridade Munisipál;
w) Simu no analiza pedidu sira kona-ba taka temporáriu estrada, ponte, jardín, parke urbanu, no dalan sira iha sentru populasaun sira no propoin desizaun kona-ba asuntu sira-ne’e ba Prezidente Autoridade Munisipál;
x) Simu no analiza pedidu sira kona-ba transferénsia espasu semitériu nian ba hakoi mate-isin sira no propoin desizaun sira kona-ba asuntu sira-ne’e ba Prezidente Autoridade Munisipál;
y) Simu no analiza pedidu sira kona-ba transferénsia restu mortál sira entre semitériu sira no propoin desizaun kona-ba asuntu sira-ne’e ba Administradór Munisipál;
z) Simu no analiza pedidu sira kona-ba uzu temporáriu jardín no parke sira ne’ebé lokaliza iha sentru populasaun sira ba objetivu privadu no propoin desizaun kona-ba asuntu sira-ne’e ba Prezidente Autoridade Munisipál;
aa) Simu no analiza pedidu sira kona-ba instalasaun ba estrutura móvel ruma iha espasu públiku sira no propoin desizaun kona-ba asuntu sira-ne’e ba Prezidente Autoridade Munisipál;
bb) Halo monitorizasaun ba kumprimentu ba regra transporte públiku pasajeiru nian iha sentru populasaun nia laran no determina medida sira atu halakon violasaun sira ne’ebé deteta no promove
cc) Halo inspesaun hodi garante kumprimentu ba regra sira kona-ba organizasaun no jestaun ba ekipamentu semitériu nian;
dd) Identifika rate sira ne’ebé lokaliza iha semitériu sira nia li’ur no sira ne’ebé responsavel ba nia konstrusaun no manutensaun;
ee) Identifika sira ne’ebé responsavel ba violasaun ba bandu sira ne’ebé prevee iha pontu e), f), g), no h) husi § 1, pontu e), f), no g) husi § 2, tantu husi Artigu 5, pontu a), e), f), no g) husi alinea 1, no pontu b), c), d), no f) husi § 2, rua hotu husi Artigu 6, Dekretu No. 33/2008, loron 27 fulan Agostu nian, elabora relatóriu respetivu sira, no hahú termu prosesu infrasaun administrativa nian ne’ebé tuir mai;
ff) Kolabora ho Servisu Protesaun Sivíl Munisipál no Jestaun Dezastre Naturál iha estudu, dezenvolvimentu, no formulasaun proposta sira ba Planu Evakuasaun ba Edifísiu Públiku no Ekipamentu Koletivu iha Situasaun Emerjénsia, no Planu Munisipál ba Prevensaun no Resposta ba Inséndiu Floresta;
gg) Hala’o knaar sira seluk iha área obras públikas, transporte, no organizasaun aglomerasaun urbana sira-ne’ebé nesesáriu ba dezempeñu responsabilidade sira Autoridade Munisipál nian, ne’ebé superiór sira fó, no ne’ebé la’ós responsabilidade hosi órgaun ka servisu seluk hosi Autoridade Munisipál
Artigo 37.º
Departamentu
1. Servisu Munisipál Obras Públikas no Transporte nian inklui:
a) Departamentu Planeamentu Infraestrutura no Fasilidade Públika ida, ne’ebé responsavel atu hala’o aktu sira no prosesamentu ba prosesu administrativu sira nesesáriu ba dezempeñu knaar sira ne’ebé prevee iha item a), b), c), d), e), i), j), l), no gg) hosi artigu anteriór;
b) Departamentu Jestaun Instalasaun Públika ida, ne’ebé responsavel atu hala’o aktu sira no prosesamentu ba prosesu administrativu sira ne’ebé nesesáriuba dezempeñu knaar sira ne’ebé prevee iha item sira f), g),h), t), w), x), y), cc), ff), no gg) hosi artigu anteriór;
c) Departamentu ida kona-ba Organizasaun no Jestaun Agrupamentu Populasaun nian, responsável atu hala’o aktu sira no prosesa prosedimentu administrativu sira ne’ebé nesesáriu atu hala’o knaar sira ne’ebé prevee iha alnea k), m), n), o), p), r), s), z), aa), dd), ee) no gg) hosi artigu anteriór;
d) Departamentu Transporte ida, responsável atu hala’o aktu sira no prosesa prosedimentu administrativu sira ne’ebé presiza atu hala’o knaar sira ne’ebé prevee iha alnea u), v), bb) no gg) hosi artigu anteriór.
2. Departamentu sira ne’ebé prevee ona iha númeru anteriór mak hanesan xefia hosi Xefe Departamentu sira, nomeadu tuir rejime komisaun servisu nian, tuir termu sira Dekretu-Lei nian No.º3/2016, loron 16 fulan-Marsu nian.